Utorok, 9. Novembra 2021, 11:11
Do nemocnice zatiaľ prišlo ďalších sedem pacientov. Jedna z nich je aj pani Jana. Doma mala vysoké horúčky, ktoré nedokázali zraziť. Nemá dobrý pocit z toho, že je v nemocnici. Pani Jana má 57 rokov a je učiteľka. Tvrdí, že sa pravdepodobne nakazila v práci.
Nie je zaočkovaná. „Neviem odpoveď, prečo,“ hovorí, kašle. Nikto z jej štvorčlennej domácnosti si vakcínu pichnúť nedal, doma o tom podľa nej ani nehovorili. Teraz majú covid všetci, ona to zvláda najhoršie.
„Počúvate odvšadiaľ všetko možné a nemožné, tak radšej už o ničom nediskutujeme a nezhoršujeme si psychický stav a nedvíhame tlak. Mala som až príliš veľa informácií,“ hovorí. Doteraz chorí neboli, v druhej vlne boli školy zatvorené, pracovala doma, dávala si pozor. Čo by jej pomohlo sa rozhodnúť zaočkovať? „Neviem, možno toto mi pomôže.“ Zatiaľ však nerozmýšľa nad tým, či pôjde na očkovanie. Teraz myslí najmä na to, ako sa vyliečiť.
....
....
Pán Dušan má 66 rokov. Pracuje ako automechanik v Kysuckom Novom Meste. V nosných dierkach má hadičku, cez ktorú dostáva kyslík.
Ponúka, že si nasadí respirátor, ale aj bez neho sa mu ťažko dýcha, často má problém dopovedať vetu. Na covidovom oddelení v nemocnici v Čadci je piaty deň. Nedalo sa mu dýchať, tak si zavolal záchranku. „Chodil som do práce ja, aj syn, neviete, kde sa nakazíte.“
Syn pána Dušana je zaočkovaný, chodí do zahraničia. Pán Dušan očkovaný nie je. „Neviem, prečo som sa nedal. Ťažko povedať. Ráno odídem, večer prídem a nebolo kedy rozmýšľať nad očkovaním. Človek má aj okolo chalupy a záhrady roboty. Nemôže sa až tak rozbehať, ako chce.“
...
...
„Problém je, že pacienti pred príchodom do nemocnice dostanú antibiotiká, aj keď je covid vírusové ochorenie. Potom sú u nás tri až päť týždňov, nakazia sa bakteriálnou infekciou, ale predtým doma absolvovali antibiotickú liečbu zbytočne, získali rezistenciu na antibiotiká a v nemocnici už nie je čo dať, lebo antibiotiká už nezaberajú. Zomierajú až na následnú bakteriálnu superinfekciu, ktorá vedie k orgánovému zlyhaniu,“ opisuje primár.
...
...
Povinné očkovanie by nariadil kritickej infraštruktúre. Aj v tejto nemocnici pritom majú zdravotníkov, ktorí sa neočkovali, a dokonca aj takých, ktorí od očkovania ľudí odhovárali. „Nepracovali na covidovom oddelení,“ dodáva.
Keď takýmto kolegom ukazoval snímky pľúc pacientov s covidom, neverili mu, hovorili, že nie sú reálne. „Je to hrozné vôbec počúvať, že to neexistuje a že sme si to vymysleli. Keď vám doktor povie, že sa zavádzajú čipy a máte si to skontrolovať magnetom, a poznámky, ako budete pípať na letisku.“ S takými kolegami sa podľa neho veľmi zle pracuje.
...
...
Pani Anna je čiperná dôchodkyňa. Sedí na posteli v izbe s ďalšími dvomi pacientkami. Doma žije sama, nebýva chorá, tak sa nedala ani zaočkovať. „Nik okolo mňa nebol očkovaný, tak ani ja nie som,“ hovorí. V nemocnici bola len na pôrod a potom pred dvomi rokmi kvôli žlčníku, inak bola zdravá. „Nebývam chorá a ani mi nenapadlo, že by som ja mohla ochorieť.“ Keď dostala covid, prvý týždeň si myslela, že má chrípku. Syn jej nosil veci pred dvere.
Druhý týždeň to bolo horšie, prestala jesť. V nemocnici jej dali infúzie, už sa hýbe, potrebuje aj menej kyslíka. Má však ešte zápal pľúc a cíti sa slabo. „Neviem posúdiť, či by som skončila v nemocnici, keby som sa očkovala. Poznám očkovaných, ktorí sú chorí, a poznám aj ľudí, ktorí nie sú očkovaní a nenakazili sa.“ Na otázku, či sa zaočkovať po tejto skúsenosti dá, hovorí, že uvidí.