Čaute baworáci.
Volám sa Lucia a dneska som sa konečne rozhodla napísať náš príbeh..mňa a jej.
Celé sa to začalo v júni 2010 stretnutím s jedným človekom, vďaka ktorému som teraz už aj ja šťastnou majitelkou BMW.
V tom čase som mala čerstvých 20 a k narodkám som dostala opel corsu. Radosť bola velká, ved som predsa dostala moje prvé auto!!! No radosť trvala kratšie akoby som si vtedy myslela. Behom pár dní som sa zoznámila s mojím priatelom, ktorý mal E36 318i. Na začiatku to boli pre mňa len autá čo vela žrali a stále sa kazili. No čím viac som sa v ňom vozila ako spolujazdec, tým viac sa mi to páčilo. Raz večer mi bolo dovolené previezť sa...a vtedy to prišlo!
Corsa bola zrazu na predaj (mojho otca porážalo,lebo som ju mala len pár týždňov

) a ja som sa snažila niečo zarobiť, aby aj mne pred domom stála taká trojka. Corsa sa hneď na druhý deň podarila predať, a tak som už len odkladala každé euro a dúfala, že sa mi čo najskôr podarí došetriť a príde nejaká dobrá kúpa. Bol august,september, október.....stále nič...už som bola zúfalá, peniaze by aj boli ale stále nikde nič pre mňa...
Koncom novembra sa objavil inzerát..vravím si: musím ju mať! Na fotke vyzerala skvelo...E36 320i coupé, na nejakých fajných 17tkach, vraj znížená, hovorím si paráda.
Tak sme sa s vybrali do Gbelov s vidinou, že večer už bude moja..chvíla, keď ju chlapík priviezol na pumpu nebola moc príjemná...rámy okien hrdzavé, M-ko vpredu polámané, vanos hrkal, pravé dvere ťuknuté a kvitnúce...na ošuntelých plecháčoch...auto úplne zanedbané..skrátka fotka nemala s realitou dokopy nič spoločné. Jediné čo sa mi páčilo, ako si priadla a vo vyšších otáčkach to malo celkom recht. Tak sme spísali zmluvu a už som ju viezla domov. Ani som nevedela prečo...
Časom sa nejaké tie kozmetické závady odstránili a auto vyzeralo celkom ok.
No čo čert nechcel, po pol roku, presne 4.júla minulého roku, som mala búračku..auto vyzeralo zle, diely nie a nie zohnať..
celkom ma porážalo od zúfalosti, či nechať a opraviť, alebo či rozpredať...bolo mi to lúto predať, veď bola moja prvá..
Tento rok v apríli sa konečne objavil človek, čo mal takmer všetko čo som potrebovala. Sadli sme s tatkom do dodávky a hor sa ku Prahe pre to. Blatník, dvere, kapotu, čelo, výstuhu, svetlá a ešte nejaké drobnosti. Začalo svitať na lepšie časy, až som napokon zohnala všetko čo mi bolo treba a auto sme dali konečne dokopy. Rozpočet som mala celkom obmedzený, takže všetko po domácky. Výmena chladiča, tlmičov, lakovačka...dneska je z nej celkom kráska, ktorá mi robí radosť ako nič :)
Ten pocit, keď som po vyše roku znovu počula jej hlas.. skoro som sa rozrevala ako malé decko :)
Pridávam aj fotky postupom času, od fotky z inzerátu,(sorry za kvalitu fotiek) až po dnešok. A sorry za ten sloh, ale inak mi to nešlo.
