Chcel by som prebrat tuto problematiku trochu z ineho uhla.
Na tomto a zvacsa aj na kazdom inom BMW fore sa vsetci viac aj menej zainteresovany vyjadruju k nespolahlivosti a sposobu odstarnenia klapiek, ci uz je to zaslepenim samotnej osi klapky v krytke ktorou prechadza alebo nahradenie celej krytky za zaslepovaciu. Nikto ale neriesi preco sa tato chyba vyskytuje - preco sa vlastne klapky lamu? Myslim si, ze najst koren problemu nieje take zlozite s pouzitim trochy logiky a technickeho myslenia ktore zialbohu dlho postradal dany mnichovsky inzinier zodpovedny za taku banalitu ktora ma za nasledok znicenie samotnej pohonnej jednotky za ktorou stal mnohoclenny team jeho kolegov.
Tak o co vlastne ide? Podla mojho nazoru viac menej iba o dva hlavne faktory - mechanicky a tepelny (termalny) stres. V idealnom stave, cize ked je motor na testovacej stolici a meraju sa vsetky potrebne vstupne a vystupne veliciny, na klapky neposobi taka mechanicka ani tepelna zataz ako v prevadzkovych podmienkach. Ale aby som to upresnil - nasavanie nieje zapchate sadzami a teploty v sani nemaju tak extremne vykyvy ktore v realnych prevadzkovych podmienkach klesaju az hlboko do minusu (-20°C cez noc v Europe nieje nic nezvycajne) a stupaju az na max. teplotu obmedzenu termostatom ktory reguluje hranicu vyhriateho motora niekde na +90°C (co celkovo predstavuje telotny rozdiel aj viac ako 100°C).
Problem teda nastane podstatne neskor. Ked je sanie zanesene dostatocnym mnozstvom sadzi, ktore musi klapka neustale zotierat zo stien (mechanicky stres) a ked uz ma za sebou nejaku tu zimu (termalny stres) kedy je tepelna expanzia nasobena koeficientom rozdielu teplot co predstavuje aj viac ako spominanych 100°C.
Vsetko by to nebol ani taky problem pre dany mechanicky komponent, predsa len sadza je iba nejakou hustou hmotou ktoru klapka bez problemov zotrie, takisto tepelna roztaznost pre tak maly predmet sa pohybuje radovo v mikrometroch. Problem nastava v samotnom vyhotoveni hriadela klapky ktory mal v prvej verzii hrubku 4mm, v zosilnenej 4,5mm a ktora je naviac oslabena otvormi pre skrutku/nit na uchytenie klapky. Oslabene miesto tak z tazka doshuje hrubky 1mm! (pri predpoklade ze nit ma ~2mm priemer) vid. obr. Cely tento dlhodoby stresovy proces ma za nasledok jej "ustrihnutie" prave (vacsinou) v tomto mieste.
Po takejto siahodlhej analyze ma vsak napadlo este jedno, menej konvencne riesenie a tym je zosilnenie hriadela a klapky ich vzajomnym spajkovajnim ako je ukazane na poslednom z prilozenych obrazkov. Samozrejme tomuto riesenu predchadza vela namahy a tym je aj fakt ze by nebolo na skodu cele sanie kompletne vycistit a samozrejme dodrziavat pravidelnu vymenu filtra a olejov na zamedzenie ich dalsej tvorby. Sparavit predbeznu inspekciu klapiek samotnych (ci niesu popraskane v kritickych miestach, ci nechyba hlavicka nitu z niektorej strany klapky atd.) Nasledne samotne spajkovanie vyzaduje trosku zrucnosti => dokonale odmastnenie spajkovacej plochy, zdrsnenie, kvalitna spajka s tavidlom, spravna teplota a cas pajkovania kedze hriadel klapky je spojeny s plastovym tiahlom.
Tolko moj skromny nazor, otazne uz iba je, ci to vsetko za tu namahu stoji.
Uvital by som nazory zainteresovanych a popripade aj ludi co uz nejaku tu zlomenu klapku v ruke drzali.
(pozn. autor nieje automechanik ani strojar tak ho prosim neukamenujte

)

Know yourself and you will never meet a stranger.