Ahojte páni a zopár dám,
Konečne nastal deň kedy aj ja si napíšem svoj príbeh o aute ktoré som vyše pol roka dozadu kúpil. V prvom rade Vám chcem oznámit, ak čakáte nejaké M Paketové úpravy alebo upravené výfuky, nedočkáte sa. Nasledujúce auto je v prvom rade využívané ako auto a nie ako hračka alebo prasiatko do ktorého len tlačíte drobné a viete že z toho nikdy nič nebude. Aj ked dobre, priznávam sa, keby mám, tlačím aj ja 
A nasledujúci príbeh bude v prvom rade využívaný na zápis informácii o aute.
Ak chceš vediet, ako som sa k autu dostal, čítaj dalej, ak nie, preskoč na druhý príspevok. (Asi sa musíš velmi nudiť keď to fakt ideš čítat
)PríbehOdmalička som bol „fanúšikom“ áut. Fanušíkom z toho pohladu, že sme bývali v byte s oknami do dvoru kde parkovali dve naše autá, Škody. Išlo o Škodu Fábiu a Škodu Octáviu. Ako malý som sa v nich hrával, točil volantom, všetko mačkal, veď to asi poznáte.
Ked som mal 15 rokov, nejako sa mi podarilo presvedčit moju maminu, aby ma naučila šoférovat. Tak za tri roky dokedy som dostal vodičák ma učila šoférovať najprv na Fábii 1.4 16v 74kw a neskôr na Opeli Astra 1.6 Twinport 77kw.
V 18tich rokoch, ked som skladal vodičské skúšky, síce ovládať auto som vedel no samozrejme viac som si myslel že to viem ako tomu naozaj bolo, a na finálnej jazde som skoro vyletel (aj keď nie mojou vinou).
Pvré AutoKaždopádne ako moje prvé auto som „mal“ Opel Astra 1.6 Twinport 77kw, a mal som naozaj šťastie pretože toto auto bolo písané na firmu a nikdy vlastne „moje“ nebolo, aspoň nie na papieri. Každopádne na aute som sa vozil, a moc som sa nestaral. Vlastne aj nebolo o čo sa starať, tankoval som vždy na Shell a auto sa nekazilo.
No po troch rokoch vozenia sa na ňom ( a dvoch rokoch čo som okukával iné autá, posledný rok zväčša „bavoráky“) nastala situácia že auto by sa malo odpísať z firmy, takže bola otázka či napísať na nás alebo predať. Moja mamina ešte nevedela ale u mňa už bolo dávno rozhodnuté, a síce auto som mal rád a nikdy ma nesklamalo, išlo sa predať. Nakoniec aj trochu zo zúfalstva sme auto predali do AAA Auto, a síce je o nich známe žeb férový prístup moc nemajú, dali nám za neho dosť penazí aby som si s miernym doplatkom kúpil môj sen, moje prvé BMW.
VIDEO pred predajom ASTRA: https://www.youtube.com/watch?v=YvL9ruVjfsEPrvé BMWUž ked padlo rozhodnutie že Astra sa bude predávať, robil som si prehľad o tom čo sa ponúka na trhu. Moje cenové rozpätie padlo na niečo medzi peknou E36 alebo nepeknou E46 / E39.
Na výber boli vybraté tri autá: Jedna veľmi pekná E39 v Bratislave ktorá bola na predaj asi týždeň. RV 2000, 135kw. Na fotkách vyzerala dobre.
Jedna pekná E36 pri Zvolene, 320i, manuál, v striebristej farbe. Bola z BMWklubu, člen sa volal Lukki a nejaké číslo. 17tky kolesá nezapísané v TP, prevodovka na výmenu a spojka tiež, ale motor išiel pekne a hrdzavá nebola (aspoň karoséria nie), takže to bol horúci kandidát.
Ďalej jedna E46 vo Zvolene, to bolo totál sklamanie ako sa dalo podla ceny čakať, totálny zlepenec, ani to nebudem rozpisovať.
Ako sme sa vracali zo Zvolena po tom čo sme ja, TheCarista (môj bratranec) a môj mechanik boli pozrieť E36 / E46, rozmýšlal som či zobrať tú E36ku, alebo E39 ktorú sme videli ešte ráno pred cestou z BA ako prvé auto. A vtedy to viac menej rozhodol jeden moment. Ešte ráno keď sme pozerali E39tku, bývalý majiteľ pri predstavovaní auta, po naštartovaní motora aby sme zistili ako ide, na to mierne šlapol. Čo vám poviem, zamiloval som sa do toho zvuku 6-valcového dieslu v otáčkach. Ako komentoval môj bratranec TheCarista, „znie to ako fabrika!!“
Medzitým sme požiadali pána s E39 na predaj, či by mohol prísť do dielne k môjmu mechanikovi, nech sa auto skontroluje hlavne zospodu, či je geometria v poriadku, či to netečie. Pri tom boli už obaja moji bratranci ktorí mi vtedy robili taxikára (Ďakujem ). Auto vyzeralo dobre a muselo padnúť rozhodnutie.
A tak som zavolal pánovi z TN ktorý predával spomínanú E39, o stovku mi sklepol cenu a bolo rozhodnuté (Nákupná cena bola 3400 Eur).