[E30 318i -->M50b25nv] Ugly duckling
Napísané: Utorok, 16. Februára 2016, 11:03
No tak kde by som začal. Nie som nejaký veľký rečník s bohatou slovnou zásobou a básnickým črevom, ale chcel by som vám predstaviť môj nekonečný projekt.
Volám sa Vlado(21) a toto je moje škaredé káča(Ugly duckling).
--prečo škaredé káča? Lebo každý vedel že s tým autom boli postvárané veci, že je hnoj, no pre mňa to bola Labuť.

Ako to začalo:
Ako každý chalan ktorý ešte nemá vodičský preukaz skúša všeliaké adrenalínové športy. U mňa to bol streetovy bicykel(ako u väčšiny). Downhill, street, to je jedno, hlavne že to malo kolesá a bol tam adrenalín. Bicykel ma stále viedol ku motorke, tak môj vtedajší sen bol crosska. Avšak jedného dňa som mal zranenie pri ktorom som bol odpísaný na pol roka. Bicykel som predal a rodičia o motorke nechceli ani počuť. Ako išiel čas, blížila sa 18-stka. Tak šup čím skôr do autoškoly a jasné že to bolo A+B. Prvé jazdy na aute som mal ešte stehy na ramene a nevedel som dvihnúť ruku nad rovinu.
Auto ma v tedy nejak veľmi neuchvátilo. Koho by hej keď to bola len autoškola.
Pamätám si že bola jeseň. Starší brat si kúpil svoje prvé auto. Honda Civic 1.4iS hatchback. Kedže rodičia mu nechceli dovoliť vlastné auto tak to spravil napriek. Šli sme ho na Súdky(dlhá rovná plocha pri Hornáde) odskúšať. V tedy som prvýkrát dostal taký impulz, že toto je niečo čo by sa mi páčilo. To auto aj keď malo malý výkon bolo pre mňa brutálne. Išlo ako utrhnuté z reťaze. Jednotka, dvojka, trojka po 7000ot s ľahkosťou. A ten zvuk bola symfónia pre uši.
Ako čas plynul, konečne som dostal vodičák avšak Civic sa predal, a mali sme len rodinné Mondeo kombi 2.0tdi. Tam som rok jazdil len slušne s ocom. Bol to rozdiel oproti Civicu vďaka väčšiemu výkonu a hlavne krúťaku ale ostro jazdiť som s tým nemohol. Čas plynul a plynul. Škola, stužková, maturita, prihláška na výšku, hľadanie nejakej brigády na leto.
Bol koniec Apríla. Písal som hore dole, chodil po pohovoroch. Nikde nič, keď tu nakoniec som šiel okolo malej buďky-predajne, kde sa predával Kebab a na dverách vyvesené:"Hľadáme kuchára, donáškara". Hneď som to využil a šiel sa opýtať. Predo mnou sa bol zaúčať jeden chalan ktorého neprijali a potom som prišiel ja. Po skúšobnom dni roboty ma prijali. Celý happy som začal brázdiť ulice na výbornom aute Opel Corsa 1.2 ... Výkon to malo ako môj starý bicykel. Ale šlo to, naučil som sa jazdiť rýchlo, kedže každý bol hladný, nikto nechcel studené jedlo a cez obed to bolo o držku.

Avšak vždy sa niečo prihodí. Bol už večer a dostal som ulicu ktorá bola na mojom sídlisku a k tomu tesne nado mnou. Ale úplne mi to vypadlo z hlavy. Tak rýchlo vytiahnúť mobil z vrecka a zadať cestu do GPS. Ako som tak písal správu, prešiel som retardér a nabral stojacú fábiu. To bola moja prvá nehoda. Odnieslo si to jeho svetlo, kapota, nárazník a na Oply len svetlo a blatník. Jeho to išlo cez poistku a moje sme sa dohodli že šéf kúpi diely a ja vymením. Opravil som to ale už som jazdil pozornejšie-Avšak stále rýchlo :) Euro k euru a v Júly sme mali nejakých tých 1300€. Takže čo chceme? AUTO!!!
Kamarát Ľuboš ktorého väčšína E30-tkárov pozná si kúpil na leto E30 318i coupe Bronzitbeige Metallic. Raz som v tom sedel len na ceste do posilky. Vyzeralo to dobre, sedelo sa v tom dobre a malo to výnimočný nádych bohatej zmesi nespáleného benzínu. Tak som si povedal či sa nenájde taká E30 v mojom rozpočte. Našiel som veľa pekných E30 s dobrými motormi na Slovensku či v Česku. Avšak všetky 2000€+. No našla sa jedna lacnejšia. --> 1650€
Motor m10b18 po GO + náhradný motor k tomu a na novo nastriekané. V tedy som o E30 a všeobecne BMW nevedel poriadne nič. Proste BMW(nemecke auto na ktore budu letieť ženy
a 1.8smička bude určite stačiť).
Prehováral som rodičov každý deň, nech mi dovolia kúpiť si E30. Avšak na tie drahšie mi nechceli prispieť a za 1650 sa im moja budúca tricka zdála farbou ako smetiarske auto. Mesiac prehovárania nepomohol. Pre nich poriadne auto bola Fábia v dobrom stave. Tak raz jedného dňa mi oznámili že pôjdu na dovolenku ale kedže ja som brigádoval tak som ostal doma. A tak jedného dňa počas toho ako som mal voľno a rodičia boli na dovolenke, som si zobral svoje nasporené peniaze a hor sa kúpiť auto. Vlaky mám zadarmo tak prečo neísť.
Deň D-kúpy auta
Písal sa dátum 18.08.2014. Nikto doma, voľno v práci.
Budíček o 6:00 ráno. Obliesť sa, zobrať niečo na jedenie(voda, oriešky, 2x pľundra), peniaze schovať do ponožky(keby ma niekto chcel okradnúť
) A ide sa!
Nevedel som čo očakávať. Či starého predajcu či mladého, čo pozerať na aute kedže žiadneho mechanika som nepoznal. Proste cesta do neznáma. Stretli sme sa v Ružomberku na benzínke. Vystúpili 2 chlapci výzorovo na 16. Že wtf?
Ale aspoň ma nemal kto okradnúť :)
Porozprávali sme sa, poobzeral som auto ako som vedel-čiže nič moc extra no strašne sa mi páčilo. Išli sme na skúšobnú jazdu no a dalo sa na tom jazdiť. To že v chladiči bola olejová emulzia, smerovky nevypínali, výfuk trepal lebo nebol uchytený, auto nevoňalo po fialkách a hlavne že plynový pedál nebol to mi až tak nevadilo. Za tú cenu nemôžem chcieť dokonalé auto aj keď bolo staré. Mne sa páčilo tak som ho zobral.
Dohodli sme sa na cene 1550€ aj s tým, že mi potom dovezie ten náhradný motor kedže sa vyhováral, že motor ma v servise a od neho ma kľúče má otec, ktorý je preč.
Áno táto cena bola veľa v tedy a ešte aj dnes by bola. No smädný sa aj slamky chytá a ja som nemal už nervy čakať na rodičov kedy by mi dovolili kúpiť Fábiu.
Cesta domov
Potriasli sme si ruky a hor sa domov. Zastávka na benzínke natankovať, kúpiť diaľničnú známku a ide sa. Nejak som ho nepreháňal aby som došiel aspoň domov avšak v ten deň robili niečo na diaľnici. Tretí úsek keď som videl znovu 90-60 tak som už ani nespomaľoval, kedže peňazí som nemal poriadne ani na benzín. Zrazu páni pištoľníci ma namerali. 87 na 60tke. Bum hneď ma zastavili a pokuta. Kedže videli, že len teraz som kúpil auto a som ešte mladý tak mi to dali za dvacku. Od vtedy cesta domov už len podľa predpisov. Avšak zrazu sa predo mnou objavil tunel Branisko. Tak tam som si vyskúšal poriadne zvuk môjho nového auta s plnopriechodným zadným tlmičom. Čo na to povedať. Páčilo sa mi to stále viac a viac. :)
Nasledujúce dni som s autom ani veľmi nehýbal kedže ešte nebolo prihlásené a vkuse som bol v robote. Potom prišli rodičia z dovolenky :)
Dostal som riadny pucung ale čo už majú robiť?
Všetko bolo fajn, vybavil som poistku a ideme s ocom na obhliadku.
Avšak kde sa vzalo, tu sa vzalo PORUCHA. V najfrekventovanejšom kruhovom objazde na moldavskej mi vypadlo auto. Ešte dobre že bol otec so mnou a ma roztlačil. Nejak som prihlásil auto a bol rád že ho mám. Aj keď na účte 0€.

Pokračovanie nabudúce.
Volám sa Vlado(21) a toto je moje škaredé káča(Ugly duckling).
--prečo škaredé káča? Lebo každý vedel že s tým autom boli postvárané veci, že je hnoj, no pre mňa to bola Labuť.

Ako to začalo:
Ako každý chalan ktorý ešte nemá vodičský preukaz skúša všeliaké adrenalínové športy. U mňa to bol streetovy bicykel(ako u väčšiny). Downhill, street, to je jedno, hlavne že to malo kolesá a bol tam adrenalín. Bicykel ma stále viedol ku motorke, tak môj vtedajší sen bol crosska. Avšak jedného dňa som mal zranenie pri ktorom som bol odpísaný na pol roka. Bicykel som predal a rodičia o motorke nechceli ani počuť. Ako išiel čas, blížila sa 18-stka. Tak šup čím skôr do autoškoly a jasné že to bolo A+B. Prvé jazdy na aute som mal ešte stehy na ramene a nevedel som dvihnúť ruku nad rovinu.
Auto ma v tedy nejak veľmi neuchvátilo. Koho by hej keď to bola len autoškola.
Pamätám si že bola jeseň. Starší brat si kúpil svoje prvé auto. Honda Civic 1.4iS hatchback. Kedže rodičia mu nechceli dovoliť vlastné auto tak to spravil napriek. Šli sme ho na Súdky(dlhá rovná plocha pri Hornáde) odskúšať. V tedy som prvýkrát dostal taký impulz, že toto je niečo čo by sa mi páčilo. To auto aj keď malo malý výkon bolo pre mňa brutálne. Išlo ako utrhnuté z reťaze. Jednotka, dvojka, trojka po 7000ot s ľahkosťou. A ten zvuk bola symfónia pre uši.
Ako čas plynul, konečne som dostal vodičák avšak Civic sa predal, a mali sme len rodinné Mondeo kombi 2.0tdi. Tam som rok jazdil len slušne s ocom. Bol to rozdiel oproti Civicu vďaka väčšiemu výkonu a hlavne krúťaku ale ostro jazdiť som s tým nemohol. Čas plynul a plynul. Škola, stužková, maturita, prihláška na výšku, hľadanie nejakej brigády na leto.
Bol koniec Apríla. Písal som hore dole, chodil po pohovoroch. Nikde nič, keď tu nakoniec som šiel okolo malej buďky-predajne, kde sa predával Kebab a na dverách vyvesené:"Hľadáme kuchára, donáškara". Hneď som to využil a šiel sa opýtať. Predo mnou sa bol zaúčať jeden chalan ktorého neprijali a potom som prišiel ja. Po skúšobnom dni roboty ma prijali. Celý happy som začal brázdiť ulice na výbornom aute Opel Corsa 1.2 ... Výkon to malo ako môj starý bicykel. Ale šlo to, naučil som sa jazdiť rýchlo, kedže každý bol hladný, nikto nechcel studené jedlo a cez obed to bolo o držku.

Avšak vždy sa niečo prihodí. Bol už večer a dostal som ulicu ktorá bola na mojom sídlisku a k tomu tesne nado mnou. Ale úplne mi to vypadlo z hlavy. Tak rýchlo vytiahnúť mobil z vrecka a zadať cestu do GPS. Ako som tak písal správu, prešiel som retardér a nabral stojacú fábiu. To bola moja prvá nehoda. Odnieslo si to jeho svetlo, kapota, nárazník a na Oply len svetlo a blatník. Jeho to išlo cez poistku a moje sme sa dohodli že šéf kúpi diely a ja vymením. Opravil som to ale už som jazdil pozornejšie-Avšak stále rýchlo :) Euro k euru a v Júly sme mali nejakých tých 1300€. Takže čo chceme? AUTO!!!
Kamarát Ľuboš ktorého väčšína E30-tkárov pozná si kúpil na leto E30 318i coupe Bronzitbeige Metallic. Raz som v tom sedel len na ceste do posilky. Vyzeralo to dobre, sedelo sa v tom dobre a malo to výnimočný nádych bohatej zmesi nespáleného benzínu. Tak som si povedal či sa nenájde taká E30 v mojom rozpočte. Našiel som veľa pekných E30 s dobrými motormi na Slovensku či v Česku. Avšak všetky 2000€+. No našla sa jedna lacnejšia. --> 1650€
Motor m10b18 po GO + náhradný motor k tomu a na novo nastriekané. V tedy som o E30 a všeobecne BMW nevedel poriadne nič. Proste BMW(nemecke auto na ktore budu letieť ženy

Prehováral som rodičov každý deň, nech mi dovolia kúpiť si E30. Avšak na tie drahšie mi nechceli prispieť a za 1650 sa im moja budúca tricka zdála farbou ako smetiarske auto. Mesiac prehovárania nepomohol. Pre nich poriadne auto bola Fábia v dobrom stave. Tak raz jedného dňa mi oznámili že pôjdu na dovolenku ale kedže ja som brigádoval tak som ostal doma. A tak jedného dňa počas toho ako som mal voľno a rodičia boli na dovolenke, som si zobral svoje nasporené peniaze a hor sa kúpiť auto. Vlaky mám zadarmo tak prečo neísť.
Deň D-kúpy auta
Písal sa dátum 18.08.2014. Nikto doma, voľno v práci.
Budíček o 6:00 ráno. Obliesť sa, zobrať niečo na jedenie(voda, oriešky, 2x pľundra), peniaze schovať do ponožky(keby ma niekto chcel okradnúť

Nevedel som čo očakávať. Či starého predajcu či mladého, čo pozerať na aute kedže žiadneho mechanika som nepoznal. Proste cesta do neznáma. Stretli sme sa v Ružomberku na benzínke. Vystúpili 2 chlapci výzorovo na 16. Že wtf?

Porozprávali sme sa, poobzeral som auto ako som vedel-čiže nič moc extra no strašne sa mi páčilo. Išli sme na skúšobnú jazdu no a dalo sa na tom jazdiť. To že v chladiči bola olejová emulzia, smerovky nevypínali, výfuk trepal lebo nebol uchytený, auto nevoňalo po fialkách a hlavne že plynový pedál nebol to mi až tak nevadilo. Za tú cenu nemôžem chcieť dokonalé auto aj keď bolo staré. Mne sa páčilo tak som ho zobral.
Dohodli sme sa na cene 1550€ aj s tým, že mi potom dovezie ten náhradný motor kedže sa vyhováral, že motor ma v servise a od neho ma kľúče má otec, ktorý je preč.
Áno táto cena bola veľa v tedy a ešte aj dnes by bola. No smädný sa aj slamky chytá a ja som nemal už nervy čakať na rodičov kedy by mi dovolili kúpiť Fábiu.
Cesta domov
Potriasli sme si ruky a hor sa domov. Zastávka na benzínke natankovať, kúpiť diaľničnú známku a ide sa. Nejak som ho nepreháňal aby som došiel aspoň domov avšak v ten deň robili niečo na diaľnici. Tretí úsek keď som videl znovu 90-60 tak som už ani nespomaľoval, kedže peňazí som nemal poriadne ani na benzín. Zrazu páni pištoľníci ma namerali. 87 na 60tke. Bum hneď ma zastavili a pokuta. Kedže videli, že len teraz som kúpil auto a som ešte mladý tak mi to dali za dvacku. Od vtedy cesta domov už len podľa predpisov. Avšak zrazu sa predo mnou objavil tunel Branisko. Tak tam som si vyskúšal poriadne zvuk môjho nového auta s plnopriechodným zadným tlmičom. Čo na to povedať. Páčilo sa mi to stále viac a viac. :)
Nasledujúce dni som s autom ani veľmi nehýbal kedže ešte nebolo prihlásené a vkuse som bol v robote. Potom prišli rodičia z dovolenky :)
Dostal som riadny pucung ale čo už majú robiť?

Avšak kde sa vzalo, tu sa vzalo PORUCHA. V najfrekventovanejšom kruhovom objazde na moldavskej mi vypadlo auto. Ešte dobre že bol otec so mnou a ma roztlačil. Nejak som prihlásil auto a bol rád že ho mám. Aj keď na účte 0€.

Pokračovanie nabudúce.