Pondelok, 27. Mája 2013, 19:40
Bul raz jeden muž ze ženu,
Ktorá chcela jednu zmenu
Tak mu nervy pila žrela,
Furt lem nový motor chcela.
Že favorit už je starý,
A že už má málo pary.
Že do breha slabo cahá,
I štartovac už še zdráha.
Chcela motor fajny skvelý,
Žeby jej ho závidzeli.
Vyvinula preto snahy,
By jej kúpil motor drahý.
Tak ho hnusne vydierala,
Nevarila, nerajbala.
Nepuščila ho do vane,
Spac mušel len na divane.
Nemal preto možnosc inú,
Kúpil motor pre blondínu.
Nebula to džada dáka,
Bo jej kúpil bavoráka.
Teľo penež mušel dac,
Že požičku mušel vžac.
Zadlužil še temu kvôli,
Žeby zrobil jej po vôli.
Ked jej nové klúče dával,
Ta še modlil prežehnával.
A takú jej dával radu.
Brzdy ne sú na parádu.
Pytam ce len pozor dávaj,
Plynu veľo nepridávaj
Ne že zrobíš gluposc dáku,
V novičičkym bavoráku.
Povedzela tak mu vtedy,
„Ja som šofér peršej triedy.“
„Ta še nemáš čeho bac,
Kľudne možeš kľúče dac.“
Šedla žena do motora,
Od nadšeňa calá chorá.
Ked povožic še v nim išla,
Ta bars mocno plyn pricisla.
A bavorák ne škodovka,
Lem kus pridáš a už stovka.
Lenže tota krásna žena,
Nebula s tým zoznámená.
Ked už bula s ním na drahe,
Scisla plyn až ku podlahe.
Jednotku tam zaradzila,
Potom spojku povolila.
A bavorák v onu chvíľu,
Preukázal svoju silu.
Vyražila prudko z mesca,
A to rovno do neščesca.
Motor leci ona vriska,
Pricislo ju do šedziska.
Pušči volant, zavre očí,
Div že z neho nevyskočí.
Nehoda še preto stala,
Do slupa s ním nabúrala.
Teraz plače, teraz stoná,
„Co mi poví manžel doma.“
Ale na jej veľke ščesce,
Išol jeden chlop po mesce.
Pristavil še dal jej radu,
„Riešenie je hen tam vzadu.“
„Ked fuknece do vyfúka,
Ta Vám farba neopuka.“
„Vyrovnajú še i bľachy,
Budze dobre žiadne strachy.“
Ona veľo nedumala,
Ku výfuka už klikala.
A un še len z teho šmial,
Že jakú jej radu dal.
Fuká fúka do výfuka,
Či še rovná už i kuká.
Už ju z teho hlava bolí,
A bľacha furt nepovolí.
Rozdumuje o tym zrovna,
Čom še bľacha už nerovná.
Vzdac še ale neplánuje,
Do vyfúka dalej duje.
Bula ona od fukaňa,
Spocená i zababraná.
Probovala s kúskom laty,
Či je vyfuk nezatkatý.
Po hodzine češkej driny,
Obačil ju ktoška iný.
Blondínka k nej prišla druhá,
Sluchala ju jak še ruhá.
Sluchala ju jak tam hreší,
Jaký problém vlastne rieši.
Ked to šicko pochopila,
Ta še na ňu osopila.
„Ach ty sprostá ach ty glupa,
Kvôli tebe tlak mi stúpa.“
„Kvôli takým ako ši ty,
O blondínkach píšu vtipy.“
„Možeš duc až do puknuca,
Bľachy še ci nevykrúca.“
„Nikda še ci nezrovnajú,
Bo bars málo tlaku majú.“
„Uniká ci vonka tlak,
Cez dzvere i cez oblak.“
„Z čeho žiješ lepši kukaj,
Zavri dzvere potom fukaj.“
AUTOR . Stanislav Hankovský
"Autorské práva. vyhradené. Akékoľvek zmeny a úpravy diela sú nepovolené!"
Predloha :
Nešťastná blondíka stojí pri zdemolovanom aute a lamentuje.
„Čo ja teraz poviem doma manželovi:“
Okoloidúci muž jej zo žartu povie.
„Trocha pofúkajte do výfuku a karoséria sa vyrovná.“
Blondínka začne fúkať do výfuku, ale nič sa nedeje.
Asi o hodinu ide okolo druhá blondínka a pýta sa čo to vystrája.
Blondínka jej vysvetlí, o čo sa snaží a druhá jej celá rozhorčená vraví.
„Ty si ale riadna krava! Veď najprv musíš zatvoriť dvere.“