michal1 napísal:

Osobná skúsenosť!!! Autobazár Krška, klamár, ktorý vás prevedie cez vodu suchou nohou. Nebral som do úvahy názory známych, ktorý ma upozorňovali na negatívne skúsenosti s kúpou auta v tomto autobazáre. Aj tak som kúpil. Moja chyba.Na inzeráte deklaroval auto, ktoré vôbec nekorešpondovalo so skutočnosťou, či už vo výbave, alebo s históriou vozidla. Auto som obdržal až po dvoch mesiacoch od kúpy a ďalšie dva mesiace neúspešné reklamácie. Nakoniec som rezignoval. Myslím, že keby sa spojilo viac oklamaných, tak by to bolo aj na trestné oznámenie. Moje odporúčanie, uč sa na chybách druhých a nie na svojich. A p. Kršku? Vyhnať z republiky.

kupil som tam BMW 118d na jesen 2017 - výbava auta tiež moc nesedela s tým čo bolo v popise auta ale tak pred kupou som videl čo kupujem.

za čo ale musim dat palec hore je že mi odstranili blbnutie prevodovky aj ked to bolo už skoro mesiac po konci zaruky a ani sa moc nekrutili

Keď sa sen o aute pre starkých zmenil na nočnú moru za 1000 € (a čakanie na políciu)
Ján Krška - AUTOSALÓN KRŠKA, Bánovce nad Bebravou, https://www.eucar.sk/ 0903 111 555 0905 800 985 Trenčianska cesta 1791/66A, 957 01 Bánovce nad Bebravou
Volám sa Michal a ešte pred pár mesiacmi som bol plný odhodlania nájsť spoľahlivé auto pre mojich starých rodičov. Ich staré už dosluhovalo a potrebovali niečo menšie, s jednoduchším nastupovaním. Po dlhšom hľadaní som konečne našiel vozidlo, ktoré sa zdalo byť ideálne – menšie, zachovalé auto s vyšším sedením v jednom menšom autobazáre na okraji mesta. Majiteľ, Ján Krška, pôsobil na prvý pohľad seriózne. Ochotne mi auto ukázal, nechal ma previezť sa, skontroloval som, či by bolo pre starkých pohodlné. Zdalo sa, že všetko hrá v náš prospech.
Slovo dalo slovo a dohodli sme sa. Keďže som auto pre starých rodičov naozaj chcel a pán Krška tvrdil, že má aj ďalšieho záujemcu, navrhol rezervačnú zálohu. "Tisíc eur stačí, pán Michal," povedal s úsmevom, "a auto je vaše. Do piatku ho pripravíme, urobíme poslednú kontrolu a môžete si preň prísť." Súhlasil som. Vidina spoľahlivého auta pre starkých bola silnejšia ako akékoľvek pochybnosti. Spísali sme jednoduchú rezervačnú zmluvu, kde bol uvedený termín odovzdania – piatok toho týždňa – a ja som mu v hotovosti odovzdal 1000 €. Odchádzal som s dobrým pocitom.
Prišiel piatok. Čakal som na telefonát, ktorý neprichádzal. Skúšal som volať ja, no telefón zvonil naprázdno. Začínal som byť nervózny. V pondelok ráno mi konečne zdvihol. Jeho hlas však už nebol taký istý.
"Pán Michal, dobrý deň," začal opatrne. "Máme tu menší problém. Pri tej finálnej kontrole naši mechanici zistili nejakú poruchu na elektronike. Nevieme presne, čo to je, a môže chvíľu trvať, kým to dáme dokopy."
Zostal som zaskočený. "A ako dlho to môže trvať?" opýtal som sa.
"No, to vám teraz neviem povedať," zahmlieval. "Môže to byť týždeň, možno dva, možno aj viac. Chcem byť k vám férový. Buď počkáte, alebo ak vám to nevyhovuje, môžeme od zmluvy odstúpiť a ja vám zálohu vrátim."
V tej chvíli mi niečo nesedelo. Celé to pôsobilo zvláštne. Navyše, starkí auto potrebovali relatívne rýchlo na cesty k lekárovi. Po krátkom zaváhaní som sa rozhodol. "Dobre, pán Krška, tak teda odstupujem od zmluvy. Poprosím vás vrátiť zálohu."
"Samozrejme, žiadny problém," odpovedal takmer až príliš ochotne. "Pošlite mi, prosím, číslo účtu do SMS, zajtra vám peniaze pošlem."
Poslal som mu IBAN a čakal. Prešiel utorok, streda... Peniaze nikde. Začal som mu opäť volať. Telefón buď zvonil bez odpovede, alebo bol obsadený, neskôr už len nedostupný. Skúsil som ísť do bazáru osobne. Raz tam nebol, vraj odcestoval. Druhýkrát tam bol nejaký zamestnanec, ktorý tvrdil, že o ničom nevie a majiteľ, pán Krška, je na služobnej ceste.
Nechcel som to nechať len tak. Cítil som sa podvedený a okradnutý. Tisíc eur nie je malá suma. Sadol som si za počítač a naštudoval si, aké mám ďalšie možnosti, ak sa chcem vyhnúť okamžitému podávaniu žaloby. Rozhodol som sa pre formálny postup – zaslanie predžalobnej výzvy.
Doma som potom strávil večer formulovaním listu, s odhodlaným, no zároveň unaveným výrazom som prechádzal vzory. Káva vedľa klávesnice chladla, kým som starostlivo vyberal slová. Jasne som popísal celú situáciu: dátum návštevy bazáru, dohodu, výšku zálohy, nedodržaný termín odovzdania auta, následný telefonát s prísľubom vrátenia peňazí, poskytnutie IBANu aj jeho následnú nedostupnosť. Odvolal som sa na rezervačnú zmluvu a príslušné paragrafy Občianskeho zákonníka. Stanovil som mu lehotu 14 dní na vrátenie celej sumy 1000 € na môj účet a pohrozil, že ak tak neurobí, obrátim sa na súd. Každé slovo bolo ako malý boj. Na druhý deň som na pošte podal dva exempláre – jeden pre seba s pečiatkou, druhý doporučene s doručenkou na sídlo firmy Jána Kršku. Zaplatil som poštovné a cítil ďalšiu drobnú stratu, no odchádzal som s malou nádejou, že váha úradného listu zaberie. Nasledujúce dni som kontroloval schránku aj stav zásielky online, sledoval, ako sa status mení na "zásielka uložená na pošte". Dni ubiehali, lehota na vyzdvihnutie sa krátila. Nakoniec pošta vrátila list s poznámkou "zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Skúsil som to ešte raz na inú adresu, ktorú som našiel – výsledok bol rovnaký. Držal som v ruke neotvorenú obálku so svojou vlastnou výzvou, hmatateľný dôkaz mojej márnej snahy a jeho arogancie.
Napriek všetkej snahe a formálnemu postupu zostala moja snaha bez odozvy. Listy sa mi vrátili ako neprevzaté. Bolo jasné, že Ján Krška sa rozhodol hrať mŕtveho chrobáka a spolieha sa na to, že sa mi nebude chcieť investovať ďalší čas a peniaze do súdneho sporu s neistým výsledkom.
Bol som na dne. Zdalo sa, že bojovať o svojich 1000 € cez súdy by bolo ako bojovať s veternými mlynmi – drahé, zdĺhavé a s neistým koncom. Rozhodol som sa teda nepodať civilnú žalobu. Stratil som vieru, že by som sa k peniazom touto cestou dostal. Nechcel som však, aby mu to len tak prešlo. Cítil som povinnosť aspoň varovať ostatných a nahlásiť jeho konanie orgánom činným v trestnom konaní.
Zobral som všetky papiere – rezervačnú zmluvu, potvrdenie o zaplatení zálohy, kópie predžalobných výziev a potvrdenia o ich nedoručení – a zašiel som na miestne oddelenie polície podať trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu. Tam som oproti policajtovi v kancelárii znovu prerozprával svoj príbeh, snažil sa byť vecný, aj keď mi hlas prezrádzal frustráciu, a predložil som dokumenty. Keď policajt počul meno Ján Krška, zdvihol obočie a po kontrole v počítači povedal: "Aha, pán Krška... Viete čo, nie ste prvý. Evidujeme už viacero podnetov na túto osobu a jeho firmu z rôznych kútov Slovenska. Vyzerá to na premyslenú činnosť." Vysvetlil mi, že prípady zhromažďujú, hľadajú ďalších poškodených, aby mohli preukázať pokračujúci trestný čin a vyššiu celkovú škodu. Ak by sa to podarilo, mohlo by to byť kvalifikované prísnejšie, možno až ako "obzvlášť závažný zločin podvodu" s naplnením znakov pre "väčšiu škodu". Tie právnické termíny mi veľa nehovorili, presne som im nerozumel, nevedel som, čo znamenajú v praxi. Hlavné však bolo, že polícia o Krškovi vie a niečo sa deje. Na moju otázku, či dostanem peniaze späť, policajt len pokrčil plecami s tým, že to zaručiť nemôže, primárne ide o trestné stíhanie. Odchádzal som z policajnej stanice s nejasným pocitom. Peniaze boli stále v nedohľadne, ale cítil som aspoň malé zadosťučinenie, že nie som sám a že tento podvodník možno neunikne spravodlivosti úplne. Dôverujem, že polícia si svoju prácu urobí, aj keď to bude trvať dlho.
Policajt bol ústretový, spísal zápisnicu a informoval ma, že moje oznámenie pripoja k ostatným. Vysvetlil mi teda, že sa snažia dať dokopy prípady z celej republiky, pretože Ján Krška zrejme takto "podnikal" vo väčšom rozsahu a systematicky. Hovoril o dokazovaní úmyslu a o možnom trestnom stíhaní pre závažnejší trestný čin podvodu, ak celková škoda presiahne určitú hranicu – spomínal tie termíny "obzvlášť závažný zločin podvodu" a "väčšia škoda". Priznám sa, týmto právnym formuláciám som úplne nerozumel, ale podstatné pre mňa bolo, že polícia o ňom vie, aktívne zbiera dôkazy a ja nie som jediný podvedený.
Pochopil som teda, že moje peniaze sú s najväčšou pravdepodobnosťou stratené, aspoň nateraz. Možno, ak polícia uspeje a Jána Kršku odsúdia, raz sa nejakej náhrady škody dočkám v rámci trestného konania, ale nespolieham sa na to. Hlavný pocit bol teraz zmiešaný – stále som bol nahnevaný a sklamaný zo straty peňazí, ale zároveň som cítil istú nádej, že spravodlivosti bude učinené zadosť aspoň v trestnoprávnej rovine a že tento človek už neoklame ďalších dôverčivých ľudí ako ja.
Táto skúsenosť ma stála nielen 1000 €, ale aj veľa nervov, času a ilúzií. Naučila ma však dôležitú lekciu – byť oveľa opatrnejší, preverovať si všetko trikrát, najmä pri menších, menej známych obchodníkoch. Zálohy? Už nikdy viac v hotovosti bez jasne definovaných a vymožiteľných podmienok v zmluve a ideálne cez účet, aby bol aspoň nejaký záznam. Je to trpká, ale, žiaľ, asi potrebná životná lekcia na slovenskom trhu s ojazdenými autami. A poznanie, že niekedy ani formálne výzvy nepomôžu a jediná cesta, ako dosiahnuť aspoň nejakú spravodlivosť, vedie cez orgány činné v trestnom konaní. Treba len veriť, že polícia bude vo svojom úsilí zhromaždiť dôkazy a nájsť ďalších poškodených úspešná.
A ak by som mohol dať jednu radu ostatným, poučený vlastnou chybou – ak náhodou zvažujete kúpu auta od pána Jána Kršku alebo jeho autobazáru v Bánovciach nad Bebravou, dôrazne odporúčam najprv si poriadne pozrieť recenzie a skúsenosti iných ľudí na internete. Možno, tak ako ja (žiaľ, až príliš neskoro), zistíte, že negatívnych skúseností je viac než dosť. Na základe toho, čím som si prešiel, vám úprimne radím: ruky preč, od neho radšej nič nekupujte. Ušetríte si kopu nervov a pravdepodobne aj peniaze.