[E34 525TDS] "Zlatý Derrick"
Napísané: Nedeľa, 7. Júla 2013, 22:49
Konečne nastal čas napísať niečo o mojom „Derrickovi“ – sedím v kresle s nohou v dlahe, takže podmienky sú priam ideálne ... 
Je to moja prvotina, takže čítanie je na vlastné riziko. Možno to bude trochu dlhšie, ale myslím, že si to auto zaslúži.
Začalo to celkom nevinne a určite neplánovane. Baworáky sa mi vždy páčili a predstavovali vrchol toho, na čom môže človek jazdiť. Bol som ale skôr na novšie modely, preto som myslel, že k svojmu prvému sa dostanem trochu neskôr. Mal som obavy z drahého servisu a vstupnej investície, preto som chcel ešte niečo zarobiť. V tej dobe som bol „hrdý“ majiteľ Fiatu Grande Punto 1.9Mjet... Auto nebolo úplne zlé. Malo to maximálnu výbavu, motor bol celkom živý, ale... Ale bol to jednoducho malý fiat vhodný skôr pre babu. Výkonovo typický CR – na začiatku to zaprelo do sedadla, pri 3000 to zdochlo, nič viac.
Kamarát (starynovy) si približne v rovnakom čase kúpil E34 525TDS. Auto bolo krásne, nešlo sa za ním neotočiť, aj keď to nebol úplný „cukrík“... Vtedy ma ale ani vo sne nenapadlo, že si ho raz kúpim. Veď to predsa bolo to „staré BMW, ktoré ťa zožerie“. A predsa. Raz ma previezol, raz sa mi dal previezť... Bolo to niečo úžasné, prvý krát v živote som šiel na aute, ktoré malo dušu. A tak pár týždňov na to skončilo punto v AAA. Síce pod cenu, ale som rád, že som to už nevidel Za čo ho chcem vymeniť som vedel veľmi dobre - E34 525 TDS. Podmienkou bol top stav. To bola celkom náročná podmienka. Inzeráty som mal prezreté, na druhý deň po predaji punta som to obvolal (na nete boli dve 525, takže to bolo rýchle ). Jeden pekný kus bol v PD, ale na čísle mi nik nedvíhal(a čítal som na fóre diskusiu o tom aute, kde ste mu jemne naložili), preto som šiel aj s kámošom „na istotu“ po druhé na východ.
Keď som ho uvidel, vedel som, že ho chcem. Keby sme tam neboli dvaja, asi ho rovno beriem Ale samozrejme kamenné tváre a nasledovala skúšobná jazda. Svetlohnedá metalíza, svetlý béžový - látkový interiér (pôvodný majiteľ dal prečalúniť sedáky + viacero iných vecí vraj spolu za 2000), predné okná v elektrike, zadné švihadlá, bez klímy, mechanický šíber(to som ináč ešte nevidel 
). V podstate social. Rok v. ’92, motor sa neprehrieval, auto išlo pekne, nič nerachotalo, jedine malo typickú extrémnu vôľu v riadení a slabé brzdy. Kasňa bola krásna, minimálna hrdza a pár skoro neviditeľných škrabancov. Najazdených cca 285000, ktoré vyzerajú byť reálne(podľa laku, súvislosti, interiéru, dielov, ...), aj keď na km nezakladám. Auto bolo dovezené z nemecka v roku 2008, dovtedy malo vyplnenú komplet servisku od jedného majiteľa. V podstate mi to bolo jedno, nemal som potrebu ju overovať. Ale potešila. Slovo dalo slovo a domov sme už šli na dvoch autách.
Prvé dni boli úžasné. V tom aute sa cítim ako boh. Keď stojí, je to obývačka, keď sa hýbe, príde mi ako dokonalý stroj zostrojený pre maximálny úžitok najmä šoféra (ale aj zvyšní cestujúci sa cítia dobre
). Všetko je tam, kde to človek očakáva, všetko je spracované tak, aby to fungovalo. Volant, pedále, riadiaca... to všetko dáva príjemný odpor, aby človek mal adekvátnu spätnú väzbu. Minimum elektroniky jediná stabilizácia je ABS... Na diesel má pre mňa nádherný zvuk. Hrubý, vyspelý, jemne „kamiónový“, ale hlavne žiadny traktor. V otáčkach nádhera. Priebeh výkonu je úplne iný ako pri dnešných diesloch, veľmi podobný benzínu – síce nemá extrémny záťah v začiatku otáčok, ale s ich nárastom pekne plynulo stúpa až skoro do maxima.
To bola tá svetlá časť príbehu. Už pri kúpe bolo zrejmých niekoľko opráv. Neboli nevyhnutné, ale povedal som si, že ho chcem mať v top stave – najmä funkčnom, na aute najazdím cca 120km denne. Musím spomenúť, že keby som nepoznal starynovy, to auto si zrejme nekúpim. Netreba si to idealizovať, napriek nemeckej kvalite čas neoklamete. Drvivú väčšinu úkonov zvládol na garáži, pomáhal som mu v rámci mojich možností
A tak ešte prvý deň nasledovalo nastavenie motora a čerpadla, do koša putovalo egr-ko (podľa testov malo aj tak minimálny vplyv na emisie). Druhý nákup boli BBS RC 090 + bezpečnostné šróby McGard, keďže auto bolo na celkom hnusných plecháčoch (aspoň origo puklice). Po zápise do TP a kúpe pneu (Continental SportContact 3) som zistil, že napriek originálnym rozmerom šúchajú o ramená(zlé ET) a preto tam musím nahodiť podložky a kúpiť celú novú sadu šróbov spolu s bezpečákmi... Nasledovala výmena silentov (Powerflex) na zadnej náprave (nikdy viac), tlmičov a uložení (Meyle). Vôľu v riadení spôsobovali kompletne vybité tyčky riadenia, takže sa vymenili aj tie. Plus hrkotajúca blbosť úchyt výfuku... Aj keď som mal snahu o zachovanie originálneho stavu, pôvodné BMW rádio išlo preč kvôli pár chybným detailom a namiesto neho som kúpil Alpine (vyberal som ho len podľa dizajnu, aby to moc nekričalo)... Potom prišli na rad stierače a žiarovky v zadných svetlách, oprava prerezaných káblov zámku a svetiel v kufri.
Ďalšia bola výmena všetkých vstrekov a hlavne mechanického čerpadla za pôvodné (tečúce). Na výkon to malo nepredstaviteľný vplyv. To auto sa zmenilo na riadenú raketu, bolo to niečo úžasné. Keďže som mal ale problém zregulovať to nohou (koľko dáš, toľko ide) a z auta išlo ako z kotolne, dávku mi kámoš jemne znížil, stále je to ale veľmi príjemné vozenie. Po navýšení výkonu prišli na rad brzdy, ktoré boli hodne slabé aj oproti sérii. Na kotúčoch bolo viditeľné nerovnomerné zodratie – predné som kúpil používané chladené z 525i (Ate) spolu s väčšími brzdičmi. Zadné išli nové spolu s platničkami a samozrejme nová brzdová (všetko Ate).
Auto prestalo pri nižších teplotách štartovať, dva žhaviče boli v prdeli, takže prišla výmena všetkých (NGK). Zatiaľ posledná bola výmena všetkých náplní – motor, prevodovka, diferenciál (Castrol).
Dúfam, že nateraz bude s autom nachvíľku kľud, aj keď ma zrejme ešte hodne práce čaká Do auta som vrazil už pomerne dosť – aj času, aj peňazí. Určite to ale neľutujem – v Derrickovi je pre mňa každá cesta zážitkom.
Je to moja prvotina, takže čítanie je na vlastné riziko. Možno to bude trochu dlhšie, ale myslím, že si to auto zaslúži.Začalo to celkom nevinne a určite neplánovane. Baworáky sa mi vždy páčili a predstavovali vrchol toho, na čom môže človek jazdiť. Bol som ale skôr na novšie modely, preto som myslel, že k svojmu prvému sa dostanem trochu neskôr. Mal som obavy z drahého servisu a vstupnej investície, preto som chcel ešte niečo zarobiť. V tej dobe som bol „hrdý“ majiteľ Fiatu Grande Punto 1.9Mjet... Auto nebolo úplne zlé. Malo to maximálnu výbavu, motor bol celkom živý, ale... Ale bol to jednoducho malý fiat vhodný skôr pre babu. Výkonovo typický CR – na začiatku to zaprelo do sedadla, pri 3000 to zdochlo, nič viac.
Kamarát (starynovy) si približne v rovnakom čase kúpil E34 525TDS. Auto bolo krásne, nešlo sa za ním neotočiť, aj keď to nebol úplný „cukrík“... Vtedy ma ale ani vo sne nenapadlo, že si ho raz kúpim. Veď to predsa bolo to „staré BMW, ktoré ťa zožerie“. A predsa. Raz ma previezol, raz sa mi dal previezť... Bolo to niečo úžasné, prvý krát v živote som šiel na aute, ktoré malo dušu. A tak pár týždňov na to skončilo punto v AAA. Síce pod cenu, ale som rád, že som to už nevidel
Za čo ho chcem vymeniť som vedel veľmi dobre - E34 525 TDS. Podmienkou bol top stav. To bola celkom náročná podmienka. Inzeráty som mal prezreté, na druhý deň po predaji punta som to obvolal (na nete boli dve 525, takže to bolo rýchle ). Jeden pekný kus bol v PD, ale na čísle mi nik nedvíhal(a čítal som na fóre diskusiu o tom aute, kde ste mu jemne naložili), preto som šiel aj s kámošom „na istotu“ po druhé na východ.Keď som ho uvidel, vedel som, že ho chcem. Keby sme tam neboli dvaja, asi ho rovno beriem
Ale samozrejme kamenné tváre a nasledovala skúšobná jazda. Svetlohnedá metalíza, svetlý béžový - látkový interiér (pôvodný majiteľ dal prečalúniť sedáky + viacero iných vecí vraj spolu za 2000), predné okná v elektrike, zadné švihadlá, bez klímy, mechanický šíber(to som ináč ešte nevidel ). V podstate social. Rok v. ’92, motor sa neprehrieval, auto išlo pekne, nič nerachotalo, jedine malo typickú extrémnu vôľu v riadení a slabé brzdy. Kasňa bola krásna, minimálna hrdza a pár skoro neviditeľných škrabancov. Najazdených cca 285000, ktoré vyzerajú byť reálne(podľa laku, súvislosti, interiéru, dielov, ...), aj keď na km nezakladám. Auto bolo dovezené z nemecka v roku 2008, dovtedy malo vyplnenú komplet servisku od jedného majiteľa. V podstate mi to bolo jedno, nemal som potrebu ju overovať. Ale potešila. Slovo dalo slovo a domov sme už šli na dvoch autách.Prvé dni boli úžasné. V tom aute sa cítim ako boh. Keď stojí, je to obývačka, keď sa hýbe, príde mi ako dokonalý stroj zostrojený pre maximálny úžitok najmä šoféra (ale aj zvyšní cestujúci sa cítia dobre
). Všetko je tam, kde to človek očakáva, všetko je spracované tak, aby to fungovalo. Volant, pedále, riadiaca... to všetko dáva príjemný odpor, aby človek mal adekvátnu spätnú väzbu. Minimum elektroniky jediná stabilizácia je ABS... Na diesel má pre mňa nádherný zvuk. Hrubý, vyspelý, jemne „kamiónový“, ale hlavne žiadny traktor. V otáčkach nádhera. Priebeh výkonu je úplne iný ako pri dnešných diesloch, veľmi podobný benzínu – síce nemá extrémny záťah v začiatku otáčok, ale s ich nárastom pekne plynulo stúpa až skoro do maxima.To bola tá svetlá časť príbehu. Už pri kúpe bolo zrejmých niekoľko opráv. Neboli nevyhnutné, ale povedal som si, že ho chcem mať v top stave – najmä funkčnom, na aute najazdím cca 120km denne. Musím spomenúť, že keby som nepoznal starynovy, to auto si zrejme nekúpim. Netreba si to idealizovať, napriek nemeckej kvalite čas neoklamete. Drvivú väčšinu úkonov zvládol na garáži, pomáhal som mu v rámci mojich možností
A tak ešte prvý deň nasledovalo nastavenie motora a čerpadla, do koša putovalo egr-ko (podľa testov malo aj tak minimálny vplyv na emisie). Druhý nákup boli BBS RC 090 + bezpečnostné šróby McGard, keďže auto bolo na celkom hnusných plecháčoch (aspoň origo puklice). Po zápise do TP a kúpe pneu (Continental SportContact 3) som zistil, že napriek originálnym rozmerom šúchajú o ramená(zlé ET) a preto tam musím nahodiť podložky a kúpiť celú novú sadu šróbov spolu s bezpečákmi... Nasledovala výmena silentov (Powerflex) na zadnej náprave (nikdy viac), tlmičov a uložení (Meyle). Vôľu v riadení spôsobovali kompletne vybité tyčky riadenia, takže sa vymenili aj tie. Plus hrkotajúca blbosť úchyt výfuku... Aj keď som mal snahu o zachovanie originálneho stavu, pôvodné BMW rádio išlo preč kvôli pár chybným detailom a namiesto neho som kúpil Alpine (vyberal som ho len podľa dizajnu, aby to moc nekričalo)... Potom prišli na rad stierače a žiarovky v zadných svetlách, oprava prerezaných káblov zámku a svetiel v kufri.
Ďalšia bola výmena všetkých vstrekov a hlavne mechanického čerpadla za pôvodné (tečúce). Na výkon to malo nepredstaviteľný vplyv. To auto sa zmenilo na riadenú raketu, bolo to niečo úžasné. Keďže som mal ale problém zregulovať to nohou (koľko dáš, toľko ide) a z auta išlo ako z kotolne, dávku mi kámoš jemne znížil, stále je to ale veľmi príjemné vozenie. Po navýšení výkonu prišli na rad brzdy, ktoré boli hodne slabé aj oproti sérii. Na kotúčoch bolo viditeľné nerovnomerné zodratie – predné som kúpil používané chladené z 525i (Ate) spolu s väčšími brzdičmi. Zadné išli nové spolu s platničkami a samozrejme nová brzdová (všetko Ate).
Auto prestalo pri nižších teplotách štartovať, dva žhaviče boli v prdeli, takže prišla výmena všetkých (NGK). Zatiaľ posledná bola výmena všetkých náplní – motor, prevodovka, diferenciál (Castrol).
Dúfam, že nateraz bude s autom nachvíľku kľud, aj keď ma zrejme ešte hodne práce čaká Do auta som vrazil už pomerne dosť – aj času, aj peňazí. Určite to ale neľutujem – v Derrickovi je pre mňa každá cesta zážitkom.
