sandrito:
jasne, v podstate sa simuluje všetko.
testy možeme rozdelit na tieto základné kategorie:
1/bezpečnostné, kde hlavným je ten fragmentačný test. čelné sklo je tzv.semi-vykalené, to znamená, že sa nepotrebuje rozbit na "atomy" ako bočné, alebo zadné. pretože ho drží folia, ktorá nieje prilepená (ako sa vela ludí domnieva) ale v podstate prisata medzi obe tabule skla v zariadení ktoré sa volá autokláv (podtlakom sa vysaje všechen vzduch). takže fragmentačný test (náraz gulou) u aut je to 227gr kovová gula ktorá narazí na sklo z určitej výšky a potom sa počítaju velkosti jednotlivych fragmentov a ich velkost.
k bezpečnostým testom patrí napr aj delaminácia - to je presne to "odchlípnutie" skla od folie ktoré sposobí ten mliečný zákal. toto sa presne može skor stat pri low costov akými je aj spomínaný nordglass.
potom su rozné skreslenia obrazov - to vzniká pri nesprávnom ohnutí skla v peciach, sklo je rozdelené do určitych zón a práve logicky prehliadová plocha je ta nejprísnejšia. schválne si pozrite hlavne dolnu čast okolo stieračov a sami uvidite že ak ma byt niekde zdeformovany obraz tak je to práve tam.
stieratelnost - simuluje sa efektivita a tichost stierania pri max rychlostiach. bud je to klasicky vo veternom tuneli, alebo (čoho som sučastou najviac ja) sa zoberie starší model od B stpika a "prilepí"sa na nho celý predok nového designu a jazdí sa po polygone a skuša sa hlavne vyhlad, stieratelnost atd..

potom su rozne abrazívne testy, chemické, rozmerové, ohybove atd atd.
špecialnou kategoriou su tzv AVO testy (rozne uchyty, kamery, držiaky a tam sa kontroluej hlavne ich správná pozicia a trvanlivost (odrthom). niektoré skla maju vyhrievanie bud drátkami alebo termofoliou - tam sa testuje hlavne funkčnost a učinnost.
mohol by som sa ešte venovat samotnej farbe (potisku) ktorá je nanášaná tzv metodou sytotisku, takže samozrejme pozicia, kvalita výpalu atd atd..

ak si zase vezmeme príklad Nordglassu tak tu je moje osobne poradie čo može byt najskor u podobného výrobcu problém:
1/ tvar/ohyb
2/ AVO komponentny
3/ delaminácia

samotná kvalita skla min. u europskych náhrad je nejmenej pravdepodobná (nerieším indiu, čínu atd) pretože to samotné sklo sa nakupuje od výrobcov hlavne (AGC, Pilkington a St.Gobain) aj keby sa snažili kupit nejaký "horší" float. tak samotná hrubka a zloženie musia byt zachované, inak by to jednoducho nešlo homologovat.
len pre predstavu, zmena farby skla (napr zo zelenej na modru) trvá v peci 2 dni. tak pomaly je to proces. pec nikdy nesmie vychladnut, zložky sa pridavaju postupne a všetko za tu dobu ide jednoducho do scrapu. kedže sklo je plne recyklovatelná komodita, tak sa rozdrtí , roztaví a použije znova