pred casom sa tu niekto pytal, co sa deje s tymi slovenskymi lietajucimi autami, dnes vysiel clanok, ktory je za paywallom, tak ho to piratsky kopirujem.

Slovensko už má dve lietajúce autá. Toto je príbeh AeroMobilu a AirCaru, ktorý rozdelil dávnych kamarátov
Vladimír Šnídl


Videli sme letieť dve vozidlá, ktoré ich tvorcovia označujú za lietajúce autá. AirCar dizajnéra Štefana Kleina prerazil na CNN i Reuters, video s novým AeroMobilom si zatiaľ firma necháva pre seba. Tvorcovia oboch vozidiel veria, že ich projekt bude životaschopný.

Spojenie Štefana Kleina a Juraja Vaculíka ponúkalo všetko, čo by mal mediálne chytľavý príbeh mať. Dvaja kamaráti, ktorí sa spoznali už počas študentských štrajkov v novembri 1989, sa po rokoch znovu stretli. Hoci každý z nich sa vydal inou cestou, spojil ich sen o lietajúcom aute.

Jeho autorom bol dizajnér a športový pilot Klein, prezývaný Pipo. „Vyvíjal som ho od Nežnej revolúcie, lietajúce auto bolo súčasťou môjho výskumu na Katedre dizajnu Vysokej školy výtvarných umení,“ hovorí Klein. Konštruoval modely s rôznym dizajnom, až sa prepracoval k návrhu, ktorý by mohol fungovať.

Projekt nazval AeroMobil. Prezentoval ho na zahraničných výstavách, budil ním rozruch, avšak nie až taký, aby chcel niekto do jeho nápadu aj investovať. „Všetci si ma len vypočuli a povedali: Je to zaujímavé, držíme vám palce. Tá veta mi už liezla na nervy,“ spomínal neskôr.

Až musel prísť dávny kamarát Vaculík, ktorý založil úspešnú reklamnú agentúru. Rozumel biznisu a poskytol Kleinovi na jeho nápad prvotných 270-tisíc eur.

„Bolo to bez akéhokoľvek predloženého biznisplánu, iba po pár skiciach, ktoré Pipo namaľoval na papier. Mojou jedinou podmienkou bolo, že nebudeme stavať iba prototyp, ale postavíme fungujúcu firmu s globálnymi ambíciami, čo som si zobral na starosť ja,“ hovorí dnes Vaculík.

Tak znel príbeh o zrode AeroMobilu, ako ho spoznalo Slovensko a čiastočne aj svet, v rokoch 2013 a 2014. Milióny ľudí si pozreli videá, v ktorých Klein sedí v kabíne neobvyklého modro-bieleho stroja.

Šoféruje ho cestou na letisko v bežnej premávke. Na ranveji roztiahne krídla, rozbehne sa, vzlietne a ďalej už pokračuje ako lietadlo.

„Tento prototyp fungujúceho lietajúceho automobilu je absolútne ohromujúci“, „Slovák šokoval svet autom, na ktorom sa dá lietať,“ písali domáce aj zahraničné médiá.


Príbeh o lietajúcom aute sa uložil do kolektívnej pamäti Slovákov. Štát ho s obľubou ukazoval aj v zahraničí ako dôkaz, že Slovensko je krajina inovácií, nielen montážna dielňa.

Pokračovanie príbehu je už menej známe. Sprevádzala ho letecká nehoda, právne ťahanice, rozchod dvoch zakladateľov, ale aj príchod nových investorov do už dvoch oddelených projektov. Denník N ho zosumarizoval na základe rozhovorov s priamymi aktérmi.

Čo je podstatné: súčasný stav pre Slovensko nevyzerá zle. Po oblohe už lieta nie jeden, ale rovno dva stroje, ktoré ich tvorcovia označujú za lietajúce autá.


Najprv AeroMobil. Ten sa po rokoch ďalšieho vývoja znovu vzniesol, tentoraz už bez Kleina. Na jeseň absolvoval pri Trenčíne bez prítomnosti novinárov opakované pokusné lety.

Denník N mal možnosť vidieť videozáznam jedného z týchto letov, firma však zatiaľ neumožnila jeho zverejnenie. Vidieť na ňom modernizovanú verziu AeroMobilu, ako vzlieta, udržuje stabilný let vo výške niekoľkých stoviek metrov a následne úspešne pristane.

Na videu už nevidieť jeho prerod z auta, teda dôkaz, že plynule zvláda obe tieto fázy. Firma ukázala len zábery, na ktorých funguje ako lietadlo – s dodatkom, že „transformáciu“ na auto dostatočne ukázala pri starších modeloch.

Vynálezca na druhom vozidle
A teraz konkurenčný projekt. Koncom októbra sa k oblohe vzniesol aj Klein, tentoraz už na vlastnom a výrazne obmenenom vozidle, ktoré pomenoval AirCar.

Zábery z letu pri Nitre nechal zverejniť, vďaka čomu lietajúce auto zo Slovenska opäť prerazilo do sveta. O Kleinovom lete informovali napríklad CNN i Reuters a ďalšie zahraničné médiá.

„Novinárov zaujalo, že na rozdiel od konkurentov sme ukázali takmer plnohodnotné auto, ktoré sa stlačením gombíka zmení na plnohodnotné lietadlo,“ hovorí Klein.

Na novom stroji AirCar Klein absolvoval zatiaľ päť hodín skúšobných letov, ďalších 50 hodín má v pláne. Majú slúžiť na to, aby čo najlepšie spoznali správanie vozidla.

„Následne sa pokúsime získať európsky certifikát, ktorý nám umožní ponúknuť AirCar prvým zákazníkom,“ hovorí Klein pre Denník N.

Nová tvár AeroMobilu
Zatiaľ čo Klein je dnes pánom vo svojej firme, pôvodný AeroMobil medzičasom prevzal nový hráč. Tým je slovensko-nemecký podnikateľ Patrick Hessel, ktorý v Dunajskej Strede vybudoval firmu C2i na výrobu karbónových súčiastok.

Väčšinový podiel v nej Hessel predal, získané peniaze v roku 2017 investoval práve do AeroMobilu a vlani v decembri prevzal aj vedenie firmy. Vaculík sa vzdal funkcie konateľa, naďalej si však ponechal menšinový podiel.

Aj AeroMobil podobne ako Klein ohlasuje veľké plány. Hessel Denníku N hovorí, že pôvodný Kleinov koncept vylepšili a prispôsobili tak, aby ho bolo možné čo najefektívnejšie vyrábať na komerčné účely.

„Máme oveľa silnejší motor, než mala pôvodná verzia AeroMobilu. Vozidlo je stabilnejšie, bezpečnejšie, interiér je priestrannejší. Celé vozidlo bolo dizajnované a konštruované s ohľadom na platnú legislatívu,“ vysvetľuje Hessel.



Hessel dáva aj termín, keď by sa AeroMobil – už so všetkými potrebnými certifikátmi – mohol dostať k prvým zákazníkom: koniec roka 2022.

Manažéri sa už rozhliadajú po miestach, kde by sa mohli sériové stroje kompletizovať. Na tento účel sondujú napríklad fabriky v Izraeli alebo USA.

„V USA vidíme našich potenciálnych zákazníkov, preto k nim chceme byť blízko. Na Slovensku však zostane náš inžiniersky tím. AeroMobil má slovenskú identitu a tú nebudeme skrývať,“ sľubuje Hessel.

Osudový let
Vráťme sa znovu do minulosti. Posledný verejne známy let AeroMobilu dopadol zle. V máji 2015 sa v blízkosti letiska v Nitre zrútil prototyp tretej generácie AeroMobilu s Kleinom v kokpite. Podľa fotiek bolo vozidlo po náraze takmer zdemolované.

Očití svedkovia, ktorí nehodu sledovali, sa v prvej chvíli dokonca báli, že pilot zahynul. Bolo to naposledy, čo AeroMobil pilotoval jeho tvorca Štefan Klein.

Navonok však AeroMobil vysielal signály, že sa nič vážne nestalo. „Naďalej pracujeme na vývoji podľa plánu,“ oznámila firma. Len pár týždňov po nehode schválila druhá Ficova vláda AeroMobilu dotáciu šesť miliónov eur na vývoj a výskum pokročilejších komponentov.

Ministerstvo školstva, ktoré vtedy viedol Juraj Draxler, dokonca prirovnalo AeroMobil k takým významným projektom, ako bola pre Fínsko Nokia alebo pre Estónsko Skype.

„Kombinácia expertízy a skúseností z automobilového priemyslu a leteckého odvetvia jednoznačne vytvorí prostredie na vznik vysokokvalifikovaných pracovných miest,“ sľubovalo vtedy ministerstvo.

Vaculík, vtedy výkonný riaditeľ AeroMobilu, štátnu podporu vysvetľoval aj tým, že lietajúce auto robí Slovensku reklamu ako máločo. Už tým sa vraj štátu táto investícia vyplatila.

„Všade zdôrazňujeme našu slovenskú identitu. Keď o nás píšu zahraničné médiá, vždy sa spomína ‚Slovak Flying Car‘. Pre krajinu je to väčšia reklama, než koľko by stálo, keby štát dal šesť miliónov do najrôznejších marketingových kampaní,“ hovoril vtedy Vaculík.

Do značnej miery to bola pravda: štát sa AeroMobilom chválil napríklad počas výstavy Expo v Miláne spolu napríklad s cyklistom Petrom Saganom, jeho model vystavili aj v budove Európskej rady v Bruseli počas slovenského predsedníctva.


Príchod zahraničných hviezd
Peňazí mal teda AeroMobil zdanlivo dosť. Okrem štátnej podpory a peňazí od Vaculíka, ktorý len do roku 2015 vložil do firmy podľa svojich slov milión eur, získal ďalšie milióny od investičného fondu skupiny slovenských investorov (ich mená zostali neverejné) a aj od investorov z Veľkej Británie, Číny a Izraela.

Za tieto zdroje začala firma okrem iného nakupovať „zahraničné posily“. V období rokov 2015 až 2017 pravidelne posielala médiám tlačové správy, v ktorých oznamovala príchod renomovaných expertov. Každého z nich predstavovali s dávkou superlatívov.

Napríklad novým technickým riaditeľom (CTO) sa stal namiesto Kleina Douglas MacAndrew, ktorý sa predtým podieľal na dizajnovaní vozidiel McLaren a Land Rover. „Doug má viac ako 20 rokov pôsobivých skúseností v automobilovom priemysle,“ oznámil AeroMobil v júni 2015.

Po ňom angažovali Huguesa Le Cardinala, ktorý podľa vtedajšej tlačovej správy prinášal slovenskej firme „viac ako 20 rokov skúseností z leteckého priemyslu a prvotriedny prehľad v oblasti leteckej certifikácie“.

Ďalšou z posíl bol strojársky špecialista Marc Leaity, ktorý mal v prospech slovenského projektu využiť „viac ako 25 rokov skúseností s konštruovaním, metalickými a polymérovými štruktúrami a pevnostnými analýzami“.


Denník N sa spýtal súčasného šéfa Hessela, či títo ľudia stále pre firmu pracujú. Hessel všeobecne odpovedal, že je prirodzené, keď si on ako nový riaditeľ nastavil tím podľa seba.

Zdôraznil však, že zahraničné posily pomohli napríklad nastaviť marketingovú stratégiu a vyriešili mnohé technické otázky. „Je normálne, že tím sa priebežne mení podľa toho, v akom stave sa nachádza vývoj vozidla,“ dodal Hessel.

Hesselov predchodca Vaculík dodáva, že zahraniční experti pomohli presvedčiť ďalších investorov, že AeroMobil nie je žiadna „garážová firma“. A zároveň priniesli know-how, ktoré pôvodní zakladatelia nemali.

„Dostať náš pôvodný simplifikovaný prototyp do výroby, prejsť dvomi zložitými certifikáciami pre auto aj lietadlo bolo a je nad Pipove a aj moje schopnosti,“ vysvetľuje Vaculík.

Rozchod kamarátov
Čo však bolo podstatné – zatiaľ čo firma ohlasovala nové posily a sľubovala, že prví zákazníci si už budú môcť predobjednať sériové kusy, vnútri rástlo napätie medzi Vaculíkom a Kleinom.

Tvorca pôvodného konceptu prišiel o post technického riaditeľa, ktorý mal na starosti celkový vývoj. „Už to nešlo podľa mojich predstáv,“ hovorí dnes Klein.

Klein ani dnes nespochybňuje prínos Vaculíka, odmieta však jeho interpretáciu, že mu poskytol peniaze len na základe „pár skíc“. Zdôrazňuje, že v čase príchodu Vaculíka mal za sebou 20 rokov výskumu a dva skonštruované prototypy, ktoré vytvorili základ technického riešenia AeroMobilu.

„Už pred spojením s Ďurom Vaculíkom som pripravil technické riešenia, ktoré tvorili základ patentov. Tie sme si mohli podať vďaka jeho úvodnému vkladu, ktorý bol spočiatku vo forme pôžičky, neskôr sa zmenil na investíciu a založenie spoločnosti,“ hovorí Klein.

Hlavný dôvod sporu spočíval v jeho obavách, že AeroMobil ešte nemal ukončený vývoj, pričom firma už hovorila o predaji zákazníkom. Klein chcel na prototype pracovať len s menším tímom expertov, predovšetkým absolventov z VUT Brno, ktorí do firmy prišli v čase, keď pôsobil ako technický riaditeľ.

,,V tom kontexte sa mi javilo ako predčasné najmä zložité štruktúrovanie firmy, jej personálny nárast, prijímanie zahraničných špecialistov, čo zvyšovalo firemné náklady. Nesúhlasil som ani s vyhláseniami o termínoch predaja, ďalšieho vývoja, zapojených subdodávateľov a s niektorými navrhovanými technickými riešeniami,“ dodáva Klein.

V rovnakom čase došlo aj k právnym nezhodám s pôvodným slovenským externým investorom, ktorého meno nebolo zverejnené. Podľa Vaculíka tento vlečúci sa spor odrádzal ďalších investorov, aby vstúpili do firmy, kým nebude ukončený.

Situácia sa napokon vyriešila príchodom nového investora Patricka Hessela, ktorý Kleinov podiel vo firme kúpil, a Klein z projektu vystúpil. „Vyrovnali sme sa, ale musel som im nechať všetky patenty,“ dodáva Klein.

Ako vidí rozchod druhá strana?
Vaculík hovorí, že Klein sa nevedel stotožniť s tým, že AeroMobil začal expandovať tak, ako si to naplánovali v začiatkoch. Popritom nechcel spolupracovať so zahraničnými expertmi, ktorých firma postupne naberala.

„Pipo sa odmietal zúčastňovať porád vedenia a komunikovať s novými expertmi, ktorí prichádzali do firmy. Začal sa čoraz viac upínať na našu počiatočnú malú garážovú dizajnérsko-prototypingovú dielňu u neho v Nitre – v hangári, ktorý som tam zafinancoval,“ hovorí dnes Vaculík.

Podľa Vaculíka nedokázal pochopiť, že firma sa už musí správať inak, keď sú v nej peniaze externých investorov a ministerstva školstva. „To znamenalo, že všetko musí byť sprocesované, kontrolované a periodicky reportované všetkým stakeholderom,“ rozpráva Vaculík.

A v neposlednom rade sa podľa Vaculíka prejavilo, že on a Klein pochádzajú každý z iného prostredia. „Opakoval mi: Ďuro, ty si režisér, vieš a chceš robiť s tímom rôznorodých ľudí, ja som však sochár, chcem byť sám v ateliéri, a keď mi tam niekto vojde, som z toho nervózny,“ rozpráva Vaculík.

Nová filozofia
Už takmer štyri roky sa príbehy oboch zakladateľov vyvíjajú oddelene. Klein pod hlavičkou firmy Klein Vision začal konštruovať nové lietajúce auto, ktoré pomenoval AirCar.

Nešlo len o nový názov, Klein zmenil aj filozofiu stroja. Na zverejnených záberoch je vidieť, ako AirCar po dosadnutí na zem schová krídla za pilotnú kabínu. Podľa Kleina si ich teda opticky nenesie na sebe, ako to bolo v prípade pôvodného AeroMobilu.

S tým súvisí ďalšia novinka – vozidlo pri prechode z fázy auta do fázy lietadla predĺži chvost. AirCar tým zväčší svoju dĺžku až o jeden a pol metra.

Prečo je to podstatné?

Fáza auta je vďaka tomu kratšia a umožňuje lepšiu jazdu po ceste vrátane jednoduchšieho parkovania. Naopak, väčšie rozmery vo fáze lietadla podľa Kleina umožňujú výbornú riaditeľnosť a stabilitu vo vzduchu.

„Chceli sme vytvoriť plnohodnotný športový automobil a zároveň plnohodnotné lietadlo. Naše dizajnové riešenie nám presne tento cieľ umožňuje,“ vysvetľuje Klein.


Spolumajiteľ Esetu
Klein do vývoja vložil jednak časť peňazí, ktoré dostal pri odchode z pôvodnej firmy, jednak sa mu podarilo nájsť nového investora – AirCar podporil spolumajiteľ firmy Eset Anton Zajac (ktorý je zároveň jedným z akcionárov Denníka N).

Spoluprácu so Zajacom si Klien pochvaľuje podstatne viac než s pôvodnými investormi z AeroMobilu. V počiatočných etapách ho nazýval viac donorom než investorom.

„Nedáva záväzné termíny, dobre totiž chápe, akým zložitým vývojom musíme prejsť. Anton Zajac je pôvodným vzdelaním fyzik a v súčasnosti si robí pokročilé letecké kurzy, takže táto oblasť je mu blízka,“ hovorí Klein.


Do štyroch rokov
Ako to vyzerá s projektom do budúcna?

Na vývoji AirCaru s Kleinom pracuje sedem ľudí. Spomenul napríklad dvoch inžinierov, Dalibora Vlčka a Miroslava Šenkýřa, ktorí pracovali vo firme Aircraft Industries v Kunoviciach, ktorá vyrába menšie dopravné lietadlá L-410.

Kleinov tím v súčasnosti pracuje na ďalšom prototype AirCaru, ktorý by mal mať silnejší motor a všetky potrebné „detaily“, ako sú stierače či bočné zrkadlá. S týmto modelom si už trúfa pustiť sa aj do certifikačného procesu, aby mohol byť oficiálne zapísaný v kategórii lietadlo aj auto.

„Do troch až štyroch rokov by sme chceli mať pripravené vozidlo na malosériovú výrobu,“ hovorí Klein.

AirCar doteraz stál podľa Kleina 1,5 milióna eur, teda zlomok v porovnaní s vývojom AeroMobilu, ktorého celkové náklady sa odhadujú na viac než 20 miliónov.

„Do budúcna sa však zrejme nevyhneme tomu, že budeme rokovať aj s ďalšími investormi, aby sme mohli projekt rozbehnúť vo veľkom,“ dodáva Klein.


AeroMobil pod novými hráčmi
A späť k AeroMobilu. Pôvodný projekt lietajúceho auta do značnej miery zachránil slovensko-nemecký podnikateľ Hessel, ktorý doň majetkovo vstúpil po tom, ako predal akcie vo svojej fabrike na výrobu karbónových súčiastok.

Hessela verejne chváli aj Klein, pre ktorého je dnes AeroMobil do značnej miery konkurenciou. „Na Slovensku je málo vídané, aby jednotlivec investoval značnú sumu z vlastných zdrojov do vývojového projektu, ako to urobil Patrick Hessel,“ poznamenáva Klein.

Hessel hovorí, že verí nielen tomu, že AeroMobil bude fungovať, ale aj tomu, že dosiahne komerčný úspech. Tým, že má v projekte vlastné peniaze, si stráži, aby boli používané rozumne.

„Moja pôvodná firma dodávala karbónové dielce pre zahraničné automobilky aj leteckých výrobcov. Museli sme vyrábať kvalitne a zároveň efektívne. Tieto skúsenosti som si teraz priniesol do AeroMobilu,“ vraví Hessel.

„Silnejší a bezpečnejší“
O firme, ako aj o najnovšom prototype AeroMobilu je Hessel ochotný prezradiť len čiastkové informácie. Počas rozhovoru opakovane zdôrazní, že stavili na bezpečnosť a na to, aby bolo možné AeroMobil čo najjednoduchšie sériovo vyrábať.

Fotky ani video najnovšej verzie zatiaľ firma neuvoľnila. Z kontextu rozhovoru však vyplynulo, že vozidlo si zachovalo pôvodnú Kleinovu koncepciu, pri ktorej sa základné rozmery AeroMobilu nemenia pri prechode z auta na lietadlo.

„Čo vieme povedať: dnešný AeroMobil je oveľa výkonnejší, stabilnejší, a teda aj bezpečnejší,“ hovorí Hessel.

Že zdôrazňuje aspekt bezpečnosti, neprekvapí. Tak ako médiá kedysi písali o prvých letoch AeroMobilu, tak si všimli aj jeho nehodu v máji 2015.

„Potenciálni klienti sa nás na ňu pýtajú a je to prirodzené. Išlo však o prototyp tretej generácie, teraz už máme štvrtú generáciu,“ rozpráva Hessel.


Slovensko vraj nezmizne
O samotnej firme Hessel veľa neprezradil. Slovenskú centrálu má AeroMobil v Podunajských Biskupiciach, lety uskutočňuje v Trenčíne. Počet zamestnancov nie je známy. Hessel prezradil iba to, že na testovacie lety angažovali hneď troch skúšobných pilotov.

„Toto je veľmi dôležité, pretože na každého z pilotov môže vozidlo pôsobiť trochu inak a každý z nich nám môže dať inú spätnú väzbu,“ hovorí.

Aj AeroMobil medzičasom získal nových investorov. Pridal sa k nemu napríklad Meir Arnon z Izraela, ktorý založil investičný fond Focus Capital Group.

Rozhodujúce slovo v AeroMobile teda majú už cudzinci s dlhoročnými skúsenosťami z podnikania. Aj vďaka tomu firma pôsobí ako probiznisovo orientovaná, s ohlasovanou ambíciou preraziť na zahraničné trhy.

„Biznis robím skoro 40 rokov. Okrem toho som však sníval aj o lietajúcom aute. Na Slovensku som také našiel a videl som, že funguje. Preto som sa pridal do tímu,“ rozpráva Arnon.

Aká bude podľa Hessela budúcnosť AeroMobilu?

AeroMobil podľa neho cieli hlavne na americký trh, kde si predstavuje budúcu základňu firmy. Zároveň však sľubuje, že na Slovensku zostane minimálne vývojové centrum.

„AeroMobil sa zrodil na Slovensku a Slovensko zostane naďalej súčasťou jeho príbehu,“ hovorí Hessel.

Ministerstvo: Vytvorili 46 miest
Pokiaľ by AeroMobil zo Slovenska odletel, vynorili by sa otázky, či si firma niekoľkomiliónovú podporu od štátu zaslúžila.

Na ministerstve školstva sa medzičasom obmenili garnitúry. Súčasné vedenie ministra Branislava Gröhlinga (SaS) nepochybuje o jej zmysluplnosti. Pre Denník N uviedlo, že AeroMobil splnil podmienky dotácie a reálne vyvinul súčiastky, ktoré v žiadosti avizoval.

„Oponentská rada zložená zo zahraničných a slovenských expertov aj na základe posudkov oponentov konštatovala, že boli dosiahnuté požadované výsledky a vyrobené komponenty, ktoré budú predmetom realizácie pri stavbe testovacích a predvýrobných prototypov hybridného lietajúceho vozidla,“ uvádza ministerstvo.

Podľa úradníkov štátna dotácia pomohla počas uplynulých rokov k vytvoreniu až 46 vysokokvalifikovaných pracovných pozícií. „Zároveň vnímame ako prínos investovanie vlastných prostriedkov firmy, ktoré sa do štátneho rozpočtu vracajú prostredníctvom daní, odvodov a zákaziek na slovenskom území. Nemalým prínosom je aj úzka spolupráca súkromného a akademického sektora,“ dodalo ministerstvo.

Hodnotiť, či sa slovenské lietajúce autá reálne uchytia, je zatiaľ priskoro. Ich tvorcovia si však minimálne v tejto fáze veria. „Jeden i druhý máme kvalitný a kreatívny tím. Obaja robíme všetko preto, aby sme mali funkčné vozidlo,“ hovorí Klein.

TL:DR; Iba som zahliadol ako bol svet nadseny a ze to slovensku robi reklamu ako nic ine. To je nieco do relacie SRO1 "svetovi, doma ich nepozname" alebo tak nejak sa to vola.. lebo ja som o tom pocul raz, aj to len matne okrajovo.

To nieje lietajuce auto ale lietadlo jazdiace po ceste :)

neverim ze sa to niekedy dotiahne do konca aj preda, ale ako dobry nastroj na tahanie penazi zo statu
skoda ze pritom ich predbehla doba, dnes je uz kopec firiem co uz maju funkcne riesenia na urban air mobility, ktore sa daju aj predat

zalezi asi na cene. hovorili kedysi, ze projektovana cena je okolo 300-350k. Nie je to pre poctivych podnikatelov ako Majsky, Siroky, Bystrozraky, ktori maju 6 milionove helikoptery, privatne heliporty, a nejaka prevadzka ich nevyrusuje. Problem asi ani nie je s tym lietanim, ako s tym jazdenim. Skor to auto dostane povolenie lietat ako legalne jazdit po cestach.

popoko

ja som 15 rokov dozadu bol parkrat na Kleinovych prednaskach na VSVU, on tym zil, tak ako nacek e38flight nedokaze nespomenut nejaku prevodovku co vymenil za kybel jablk v kazdom prispevku tak on dokazal k tomu lietajucemu autu odbocit aj z temy o pocasi. auta oboch firiem su letuschopne, takze to nebude uz len nejake honkanie nad skicarmi, ani si nemyslim, ze by do toho sli investori so svojimi vlastnymi peniazmi keby si nespravili aspon zakladnu due dilligence aj napriek ocividnej vasni pre dany produkt. Mozno Klein mal raz sen o lietajucom aute v kazdej domacnosti, ale realne bude , ze take auto bude chciet kazdy, kto dnes vlastni maly vrtulak, a rezia okolo toho, plus last mile komplikacie, atd. 2022 a 2024 neznie realne tiez, ale ja si nemyslim, ze to skonci uplnym fiaskom, pretoze cielovu skupinu to ma velku minimalne v severnej amerike.

V urcitom momente uz ale musis ist z kozou na trh lebo neskor uz nemusis byt na trhu relevantny. Akademici casto riesia donekonecna kokotiny aj ked su veci na 90% good enough. V ich pripade napriklad zadrem ze o 4 roki moze rovnake nieco releasnut Boeing a skoncili pred prvym sexom. #hejter

no len pri takomto produkte to nemozes robit jak elon musk, ze zoberes lotus, do ktoreho das baterku aby si chytil investorov, potom releasnes auto, do ktoreho postupne 10 rokov tlacis novu funkcionalitu. releasnut lietajuce auto, ktore bude na zaciatku len lietat, ale nebude moct jazdit po cestach, alebo naopak, ti velmi nepomoze.
nejaki francuzi maju taketo auto uz neviem ci aj komercne dostupne, na wiki strankach venovanych urban mobility sa o tychto lietajucich podkarpatskych kobercoch ani nedocitas,
ale vacsina tych masin sa vyvija skor na sposob bezpilotnych dronov s vertikalnym startom, boeing ma tiez nieco vo vyvoji aj prakticky vsetci ini vyrobcovia, rovnako aj uber a neviem kto vsetko.
mne viac vadi, ze sa tomu robi podobne PR ako Banicovmu padaku...
Klein to ma o to horsie, ze teraz si na to svoje vlastne auto musi platit licencie..ak to nemal, co je pravdepodobnejsie, ako sucast svojho exit dealu z povodnej firmy, ze moze uzivat tie patenty pri vyvoji, ale pri predaji aut bude za ne platit licencie. Od klavesnice mozeme len fantazirovat, picu o tom vieme, ale to ze to nakoniec skonci v rukach velkeho hraca typu Airbus/Boeing je asi celkom pravdepodobne. Ziskat potrebne schvalenia pre automobil pre EU aj US trh, prejst vsetkymi skuskami stoji obrovske peniaze, znasobne tym, ze to ma aj lietat..

cela pointa kombinacie auto/lietadlo je v tom, ze sa to musi niekam dopravit na drahu aby vzlietlo, tento problem eliminuju VTOL mašiny
a takych je uz zopar, pracuje na tom aj boeing, airbus, ehang, atd.

no ved o tu pointu ide. vtol tiez nemozes polozit hocikde, platia pre to v podstate rovnake pravida aj obmedzenia ako pre helikopteru, aeromobil je pre ludi, ktori pravidelne lietaju kratke lety, a nasledne si musia zabezpecit last mile dopravu, prenajat auto, alebo ak tam lietaju casto maju svoje auto odparkovane na letisku atd. VTOL lietaky su super pre ludi, co maju 40km radius a denne chcu byt na 5 roznych miestach na danej ploche velkeho mesta, takze usetri denne aj dve hodiny strikovania sa v zapce. aeromobil je pre ludi, co chcu ist povedzme z BA do Brna a v Brne potrebuju ist na 3 rozne miesta autom, v oblasti kde ani nahodou vtol nepolozi, alebo ho polozi tak daleko, ze bud bude pol hodinu kracat alebo zas riesit taxik/inu dopravu.

tie eVTOL, trebars do ehang-u som bol malinko zapleteny aj ja by mali fungovat tak, ze sa dobuduje infrastruktura, zopar dokovacich stanic po meste, ako slovnaft bajky, ty prides, nastupis, zadas adresu, a ide to samo, na nic nesahas len sa modlis aby si to prezil :) ako trochu utopisticke ale uvidime . . .
zato na aeromobil treba aj pilot licence, cize neni to pre kazdeho ale iba uzku skupinu ludi, prave preto to moze byt problem predat, prachac bude lietat radsej na svojom overenom piperi, pristane, vypozicia si v hertzi medaka a pobeha mesto, pri tom aeromobile aj ked bude pouzitelne ako auto, bol by som zvedavy na jazdne vlastnosti, len samotny podvozok musi sposobovat inzinierom vrasky, ked to musi byt kombinacia niecoho co vie pristat zo vzduchu a niecoho co sa nevykoti v zakrutach

Pripomina mi to toto.. https://www.seznamzpravy.cz/clanek/unik ... mna-108829 Tiez nejaky nadsenec co vytiahol od vsadial velke prachy, unikatny cesky zazrak.. Realna vyroba hovno,hovno nic. Par testovacich kusov ktore boli vykonovo na urovni horsich baterii dneska. Celkovo velke cachry okolo atd.

My máme tých studní viac no 🤷🏻‍♂️
https://www.webnoviny.sk/autolike/slove ... 6-l100-km/

Zdravím chalani. Neviete mi poradiť, že ako by som zapojil prepínače na smerovky a stierače z predfacelift na facelift e39? Kúpil som si multifunkčný volant + podvolantový krúžok (slimák), kde sú aj prepínače smeroviek a stieračov. Keď zapnem smerovku, tak len raz blikne a potom nič. Ak som zapol stierače, hneď aj ostrekovač začal striekať. Porovnal som piny medzi predfacelift a facelift, no a sú trochu inak usporiadané. Nemáte niekto z vás schému zapojenia, aby to fungovalo správne, respektíve čo by som mal spraviť, aby to šlo? Môj email je: lubosergej@azet.sk VĎAKA